Po upršanej ceste sme v Lutzmansburgu boli na krásnej prechádzke.
Hneď po príchode viedli prvé Danielove kroky na ihrisko.
Keď sme sa nabažili ihriska rozhodli sme sa ísť pozrieť okolie. Priamo z nášho hotela sa dalo napojiť na jeden z troch orkuhov zvaných “Baby on tour” určených na turistiku s detským kočíkom. Vybrali sme si ten najdlhší (8km). Vyrazili sme s Danielom v kočíku no počas cesty sme vystriedali rôzne spôsoby presunu. Jedným z nich bolo u tata na pleciach.
Hlavnou pohonnou hmotou bol obľúbený “babán”.
Pri správnej motivácii prešiel Daniel kúsok cesty aj po svojich.
Doteraz nevieme, či zlyhali naše orientačné schopnosti alebo značenie trasy, no isté je, že sme si pôvodný okruh o kus predĺžili. Nakoniec nám to vôbec neprekážalo, keďže sme po ceste narazili na rôzne zvieratká. Napríklad koníky “ofináče”.
Kus cesty sme šli aj popri riečke/potoku kde nám cestu ukazoval miestny káčer. Doviedol nás až ku krásnemu drevenému mostu, ktorý sme prekročili.
Okrem banánu sme mali so sebou aj toustíky, ktoré sme sprášili na lavičke pri malých vodopádikoch. Keďže Daniel celú cestu do Lutzmansburgu spal a počas výletu sa väčšinou viezoli, unavený rozhodne nebol. Na uspávanie sme museli použiť starý dobrý trik so štrkovou cestou.
Vykuklo aj slniečko no Danielko k radosti rodičov zaspinkal. Tí si na dobrú noc dopriali po jednom miestnom čapovanom (za 3,60€) a tiež sa pobrali do ríše snov.